Na úplný úvod sa mi dovoľte predstaviť, aby bolo všetko medzi nami jasné. Volám sa Gabriel Trubka, mám 47 rokov, som otec troch detí a manžel krásnej manželky už vyše 24 rokov. Som jeden z Vás, ktorí vydržíte v serióznom manželskom zväzku žiť dlho, slušne vychovať svoje deti a dennodenne chodiť do práce. Pochádzam, ako sa zvyklo za komunizmu písať do dotazníkov, z robotníckej rodiny. Moja mama, ktorá nás vychovávala sama si stále priala, aby aspoň jeden z jej troch synov skončil vysokú školu. S potešením musím priznať, že sa to podarilo mne, aj keď až na druhý raz. Takže som aj jeden z Vás, ktorí ste nedochodili výšku z rôznych dôvodov, ale potom som sa do vysokoškolských lavíc vrátil a na druhý krát to zvládol. A vybral som si preto Univerzitu v anglickom meste Lincoln, kde sa mi podarilo ukončiť štúdium v odbore "Human Resource Management and Business", preložené do slovenčiny "Ľudské zdroje a obchodovanie" . Už z toho Vám musí byť jasné, že v súčasnosti som dlhšiu dobu v zahraničí, konkrétne vo Veľkej Británii. Mnohí by mohli mať hneď z úvodu pripomienky typu....." čo sa chce on vyjadrovať, však ani nežije na Slovensku....." . Lenže pravda je taká, že až do roku 2006 som žil a strašne ma trápi, že tam nežijem v súčasnosti. A tak sa postupne dostávam k podstate veci, prečo vlastne tento môj blog pre Vás, ktorí sa trápite akým spôsobom sa dnes žije na Slovensku, pretože ja som jeden z Vás, Slovákov, ktorých to veľmi trápi. Frustrácia z toho všetkého mnou mávala až doteraz. Ale práve na začiatku tohto roku, možno pár týždňov pred parlamentnými voľbami na Slovensku som si povedal to, čo by si malo povedať mnoho Slovákov. Dosť ! Rozhodol som sa, že niečo musím spraviť a tak sa pokúsiť niečo zmeniť. Presne viem, aké myšlienky Vás teraz môžu napádať. "Takých pokusov o zmenu tu už bolo.....daj nám pokoj.....ďalší karierista....a pod. " , ale verte mi a môžem Vás ubezpečiť, že takýto pokus o zmenu tu ešte nebol a už vôbec nie som žiaden karierista. Verte mi Slováci, ja som jeden z Vás, ale fakticky " Obyčajných" slovákov, a nie ako to prezentuje pán Matovič, vraj "obyčajný" človek. Nie preto píšem tento blog, aby som sa púšťal do ohovárania iných, ale aby som otváral oči Slovákom, ktorí toho už fakt majú plné zuby, pretože som jeden z nich. Toto môže byť naozaj cesta k niečomu novému, ak si to niekde na ceste nezbabreme. A stať sa môže všeličo. Napríklad aj to, že neoslovím značnú časť ľudí a tým to vlastne skončí skôr než to začne. Nič sa nebude diať, budem žiť ďalej svoj život ako doposiaľ. Takže ako som predtým napísal, dosť ! Už títo ľudia, ktorí sú tam teraz, nedajú tomuto Slovensku nič pozitívnejšie ako dali doteraz, a to som k nim teraz veľmi milý. Myslím "tam" samozrejme parlament a vládu. Tí istí ľudia, samozrejme s malými obmenami sú tam - poniektorí - aj dvadsať rokov. A to sú stále dookola sľuby a sľuby. Nehovoriac o každoročnom uťahovaní si opaskov. Preto som sa rozhodol, že dám ľuďom do vlastných rúk možnosť to zmeniť, a to doslova a dopísmena. S touto myšlienkou som sa pohrával už skôr, ale až teraz to dospelo do takého záveru, že to treba ozaj už zmeniť.
16. apríla tohto roku (2012) som otvoril na " Fejsbuku" úplne voľné a otvorené združenie s názvom NOVÁ SPOLOČNOSŤ. Táto Nová Spoločnosť bola zaregistrovaná na spomínanej internetovej stránke už 16. apríla 2012, čiže ďaleko predtým, než p. Lipšic zmenil svoj Sen pre Slovensko na Novú Väčšinu. To len tak na okraj, ak by si niekto myslel, že som názov od niekoho odkukal. Môže to byť kľudne naopak a každý kto navštívi stránku Novej Spoločnosti si to všimne v informáciách o tomto združení. Vráťme sa ale späť k veci. Toto združenie je úplne voľné pre každého, každý do neho môže "vstúpiť" a aj vystúpiť. V tomto združení, vlastne zatiaľ na tejto internetovej stránke, sa môže ktokoľvek vyjadrovať k problémom občanov Slovenska všetkých vekových kategórií a pohlaví, v rôznych oblastiach života. Vzhľadom k tomu, že viem, že je mnoho Slovákov nespokojných so stavom vecí na Slovensku a nemajú v podstate možnosť niečo zmeniť, pretože stále volia dookola tých istých predstaviteľov štátu, tak dávam možnosť byť pri zrode niečoho nového a pomáhať to sformovať do niečoho seriózneho, ktoré by mohlo niečo zmeniť a hlavne znormalizovať život Slovákov. Je pred nami doba skoro štyroch rokov do ďalších parlamentných volieb, ktorá je dosť dlhá nato, aby sa niečo z tohto "dieťaťa" podarilo vychovať. Ľudia, ja som jeden z Vás, ktorí nemajú peniaze nato, aby mohli hneď robiť rozsiahlu kampaň a otvárať stránky, preto to robím iba touto formou. Ale neviem prečo, myslím si, že by to mohla byť tá správna cesta. Som jeden z Vás, ktorí musíte dennodenne makať v práci, aby ste uživili nejako svoju rodinu, preto som od 16. apríla 2012 až doposiaľ bol vlastne v tichosti. Nie sú tu zatiaľ žiadne stanovy a ani pravidlá, ja len pevne verím v tie úplne normálne základné pravidlá, ako je slušné vyjadrovanie sa, nenadávať si, ako to vidím na rôznych fórach internetových portálov, byť konštruktívny - to znamená, ak niečo skritizuješ, snaž sa aj nájsť lepšie možné riešenie a podobne. Nebude to žiadna pravica, ľavica, alebo dokonca nejaká stredica, toto je združenie úplne normálnych ľudí, ktorí si chcú vo svojom dome poupratovať sami. Pretože, ako zisťujem, normálnosť sa z nášho života postupne vytráca. Ja pevne verím, že takú možnosť ste doposiaľ nemali a chopíte sa jej tým správnym spôsobom. Ak dosiahne popularita tohto združenia vysoké čísla, začneme spoločnými silami pracovať na krokoch ako a čo ďalej, aby sme už ďalej nedovolili ničiť našu krajinu a zdierať občanov Slovenska k uspokojovaniu potrieb mocných. Pretože už toho bolo naozaj DOSŤ !!!
Takže Vás všetkých pozývam do našeho združenia, aby sme ozaj už nenechali našu krajinu spravovať ľuďmi, ktorí z nás robia akurát poslušných barančekov a platiteľov daní. Pre nich sme iba čísla. A to nie som jediný, ktorý si to myslí. Oni si spravili zo svojho života hotový raj a my na to všetko musíme pracovať. Ako už naše staré mamy vravievali..." Zabudol Vol, že teľaťom Bol ". Veď sa len pozrite na poslancov a ministrov, kedy už oni niečo vedia a vedeli o živote tej obrovskej väčšiny na Slovensku ? Nič o tom nevedia a ani ich to nezaujíma. A mnohí z nich to ani vôbec nezažili. Narodili sa ako smotánka a žijú ako smotánka. Čo on môže o mojom živote vedieť, ako sa ho dá najlepšie prežiť....? Položte si túto otázku a dajte si na ňu sami odpoveď. Ja to viem, pretože ja som jeden z Vás. Tak snáď prvého písania už bolo dosť, keďže som jeden z Vás, ráno vstávam skoro do práce a k písaniu tohto blogu som sa dostal až k večeru, tak mi dovoľte toto písanie ukončiť a ešte raz Vás všetkých pozvať do Novej Spoločnosti, ktorú spolu nejako musíme vybudovať. Zatiaľ Vám ďakujem za Vašu obdivuhodnú pozornosť.
